Je normálne, ak sa spýtate známeho na novinky z jeho života. Lenže to často neukojí vašu zvedavosť. Moju teda určite nie. Chcela by som vedieť viac nie preto, aby som to rozniesla ďalej, ale preto, lebo chcem vedieť ako sa má môj priateľ naozaj. Ako mu to ide v škole či v práci, či náhodou nemá problémy v medziľudských vzťahoch. Som zvedavá preto, lebo chcem pomôcť a ukázať, že som na jeho strane a myslím naňho.
Horšie je to s ľuďmi, ktorých síce poznáte, ale nie ste si tak blízki, aby ste vyzvedali. Alebo sú to vaši bývalí spolužiaci, kolegovia či priatelia, z ktorými nie ste v kontakte. Preto sa opýtate prostredníka medzi vami. Tým je niekto vám blízky, komu veríte a viete, že má informácie. Toto možno znie ako zo špionážneho filmu, ale vy viete ako to myslím. Niekomu toto príde ako klebetenie a ohováranie. Vysvetlíme si pojem klebeta. Má sa za to, že je to rozhovor o niekom bez neho. Omyl! Je to síce rozhovor o niekom bez neho, ale so škodoradostným až nenávistným podtónom s očividnými sklonmi k zveličovaniu. Uvediem príklad: ,,Videla si tú Zuzu? Nejaká je tlstá. Asi je tehotná." Zvedavosť sa ale prejavuje takto: ,, Videla si Zuzanu? Ako sa má?" Všimli ste si ten rozdiel? Žiadne osočovanie či domýšľanie si faktov. Jednoducho sme zvedaví, čo je nové v životoch či vo vzťahoch ľudí z nášho okolia.
Preto sa nehanbite za vašu zvedavosť. Je to vašou súčasťou, rovnako ako vaša tvrdohlavosť či citlivosť. Je len na vás ako sa k tomu postavíte. Môžete byť citlivým človekom, ktorý sa stará o blízkych, alebo pijavicou, ktorá sa baví na životoch ostatných. Vyberte si, akým budete človekom. To, ako budú brať ostatní vašu zvedavosť, je vo vašich rukách.
Zvedavosť bude našou časťou už navždy. Môžeme sa zmeniť, môžeme sa prestať pýtať otázky, ale zvedavosti sa nezbavíme. Veď dobre vieme, že ak ju neukojíme, v noci nezaspíme. A bude nás to prenasledovať ako nepríjemné svrbenie. Ešte že máme sociálne siete, kde zmeníte svoju zvedavosť na ľahkú formu stalkovania.